Výnimkou je Mossad (ktorý viac než ktorákoľvek tajná služba iného štátu) stráži integritu a bezpečnosť pred teroristickými útokmi. Vyplýva to, samozrejme, z bezprostredného susedstva arabských krajín.
CIA sa v súčasnosti správne orientuje na humanintelligence a zameriava sa na udalosti v Iráne, ktorý by mal byť vnímaný ako hrozba pre svetový mier č.1 a to nie perspektívna, ale súčasná. Ohrozenie Iránom je podmienené jeho jadrovým výskumom, ktorého deklarovaný mierový charakter nie je dôveryhodný. Túžba Iránu zaradiť sa k jadrovým veľmociam bude čím ďalej tým viac znateľná.
Spravodajská skupina USA čelí otrasom z defekcie Snowdena, ktorý v podstate nepovedal nič nové – v tom majú Rusi pravdu. Niečo sa len robí bez dohľadu verejnosti, možno aj s jej tichým súhlasom. A tak je to správne. Cena za boj proti terorizmu je vysoká. Nesmie každý do všetkého pchať nos. Veď ani bežným medziľudským vzťahom by neprospelo, keby každý vedel všetko o druhom.
Niektoré veci sa majú zobrať so sebou do hrobu.... A možno sa kadečo odhalí keď príde čas. Svoje tajomstvá majú archívy Vatikánu, svoje tajomstvá majú databázy tajných služieb.
NSA sa z otrasu rýchlo spamätá a „nažhaví“ Echelon naplno. Elektronická špionáž sa v súčasnej dobe elektronickej komunikácie a binárnej výmeny informácií stáva čím ďalej väčšou nevyhnutnosťou.
Z defekcie Snowdena vyplýva jedna pozitívna vec. Nedošlo k odhaleniu agentov pracujúcich pre USA. (Aspoň táto skutočnosť nebola medializovaná.) Dvojitý agent Rick Ames narobil oveľa viacej škody. Snowden bol zrejme len radový počítačový technik s obmedzeným prístupom k informáciám. Záhadou zostávajú skutočné dôvody jeho zbehnutia. Ideológia, peniaze, ideály, osobná nevyzretosť ..... To, že zostane v Rusku a že ho Rusi nevydajú bolo jasné. Bipolárne rozdelenie sveta pretrváva a nikto nevydá druhej strane zbehnutého agenta. Vytvoril by sa tým nebezpečný precedens. Reakcia USA mohla byť veľkorysejšia.
Pôsobenie všetkých spravodajských služieb je v súčasnosti zamerané na udržanie politickej moci miestnych vládnucich režimov.
V duchu doby by mala skrytá činnosť tajných služieb viac smerovať ku globálnym záujmom – čo však samozrejme nemusí znamenať vo všetkých prípadoch latentné protivládne pôsobenie.
Rastislav Schiller
Komentáre
A čo na to Benjamin Franklin?
Ten kto obetuje slobodu v mene bezpečnosti si nezaslúži ani slobodu, ani bezpečnosť.